33. Kapitola- pohľad rozprávača

31. october 2011 at 23:48 | Čokoládka Milka |  POVIEDKA- You rock my world
Hups, ono to tu malo byť večer, však? :D Pardoon, ale robila som layout. A ešte niečo... Hee- heee :D
No, tak, ale kapitolka tu je. A kuk na hodiny, ja to stíham ešte dnes! :D Mimochodom, ďakujem za komentáre pri minulom článku bobíci ♥
A tu už tá kapitola. Je trochu zvláštna ale tak no... A práve ten malý chlapček bude "rozšírenie deja" ktoré tam pôvodne byť nemalo, no vzhľadom na vaše komentáre to tam bude. Okay. Idem sa učiť matematiku :D Dobrú noc :)
Viem, že dlhé kapitoly práve nemusíte a preto sa ospravedlňujem :(
Neviete prečo je to písmo čierne, keď som s ním nič nerobila??? :D:D
Angela sa pozviechala z nemocničnej postele. Bola tu síce len tri dni, no už teraz to nemohla vydržať. Strhla zo seba infúziu a pobrala sa ku skrini kde mala odložených pár vecí. Pomaly a bolestivo sa do nich navliekla. Na zápase jej protivník zlomil aj dve rebrá, preto jej všetko trvalo dva krát dlhšie. Navliekla na seba čierne tielko, voľné biele nohavice a s bolesťami si obula čierne tenisky. Vlasy si stiahla do gumičky a schovala ich pod šiltovku. Keď bola konečne oblečená, opatrne vykukla na chodbu. Uistila sa, že si ju nikto nevšíma a pomaly vyšla. Ako tak kráčala dlhou chodbou smerom k výťahu, zbadala svojho doktora. "Slečna Vettrová!" zakričal na ňu a bežal k nej. Angela sa rýchlo hodila do výťahu a stisla tlačítko. Keď konečne výťah prišiel na prízemie, pomaly z neho vyliezla a smerovala k dverám. Bola presvedčená, že doktor už stihol zalarmovať celé oddelenie. Gabriel mu totiž nakázal, aby Angelu nikam nepustili kým nebude úplne v poriadku. Ona však na varovanie a vyhrážky jej brata a doktora kašľala. Musela si urobiť po svojom. Vybehla z nemocnice a rýchlo zamávala na najbližší taxík. "Kam to bude slečna?" opýtal sa vodič. "Bude to trochu dlhšia cesta pane, tu máte peniaze. Viete, kde je Neverland?"
"Myslíte ten ranč Michaela Jacksona?"
"Presne ten. Prosím, odvezte ma tam." Angela sa unavene zložila na sedadlo. "Iste slečna, odveziem. Nemajte obavy. Nie je vám zle?" opýtal sa vodič starostlivo. "Nie, som v poriadku. Choďte už prosím."povedala Angela so strachom, že z nemocnice vybehne doktor a odvlečie ju späť...


Onedlho vystúpila z taxíka a pekne sa poďakovala. Šofér taxíka sa volal Jim a bol to veľmi milý chlapík. Angela sa naňho naposledy usmiala a potom krivkajúc prišla k zvončeku. Zazvonila na bránu a ďakovala Bohu, že vo zvončeku sa ozval Tom. "Slečna Vettrová, máte byť v nemocnici!" ozval sa nahnevane. "Ja viem, no musím hovoriť s Michaelom. Prosím, pusti ma dnu Tom."
"Prídem po vás na aute, vidím, že vám nie je najlepšie. Počkajte chvíľku."
Angela sa oprela o múrik a čakala. Od chvíle čo Michaelovi povedala, že potratila jeho dieťa s ňou nehovoril. Povedala mu to veľmi ostro a chcela to napraviť. Dobre vedela, prečo dieťa nechce a dúfala, že to Michael pochopí. Odrazu sa brána otvorila a Tom rýchlo vyskočil z auta. "Poďte slečna." opatrne ju naložil na predné sedadlo. "Vy ste mi teda... Pozrite sa, ako vyzeráte." pokrútil hlavou. Zaradil rýchlosť, otočil auto a vyrazil smerom k domu.

Tom otvoril Angele dvere a pomohol jej vystúpiť. "Oprite sa o mňa slečna." usmial sa. Prehodil si jednu Angelinu ruku cez seba a pomohol jej vojsť do domu. "Odvediem vás k Michaelovi, no nie som si istý, či s vami chce hovoriť." povzdychol si. Angela prikývla. "Ja viem. Nechaj to na mňa. A Candice? Kde je?"
"Šla do mesta s priateľkami. Pohádala sa s Michaelom a potom nahnevane odišla."
Tom Angelu nechal pred dverami Michaelovej izby. Nadýchla sa, vystrela a zaklopala. Z izby sa nič neozvalo. Skúsila zaklopať znovu a hlasnejšie. "Ďalej..." ozvalo sa potichu z izby. Angela pootvorila dvere a nakukla dnu. "Michael?" opýtala sa potichu. On vyletel z postele a nahnevane sa k nej otočil. "Čo tu robíš?"
"Upokoj sa, ja..." začala Angela, no on k nej priskočil a posadil ju na posteľ. "Zbláznila si sa? Máš dolámané rebrá, pred troma dňami si mala otras mozgu a ešte si aj... Potratila. Mohlo sa ti niečo stať!" sadol si k nej a prepaľoval ju pohľadom. "Musela som s tebou hovoriť." šepla Angela. "O čom?" Michaelov tvrdý výraz sa stratil a nahradil ho smutný úsmev. "Ak o tom dieťati, tak..."
"Bola som k tebe odporná. Povedala som ti, že aj keby som nepotratila šla by som na interrupciu. Bolo to hnusné, mala som ti to povedať inak. A dôvody prečo to dieťa nechcem sú viaceré. Jedným z nich je, že sa cítim na dieťa príliš mladá. Mám pred sebou ešte celú kariéru. Najprv by som chcela niečo dokázať, potom mať rodinu. Pochop, nie som veľmi rodinný typ... A druhá vec je... Michael, obávam sa, že by to dieťa nedostalo odo mňa lásku akú by potrebovalo." Angela sklopila zrak. Michael chcel čosi povedať no ona zdvihla ruku a tým mu naznačila, nech mlčí. "To, čo sa so mnou dialo po celý môj život vo mne zanechalo veľké stopy a ja dokážem milovať len Gabriela a moju tetu. Láska je hlboký cit ktorý som sa počas svojho krátkeho života nemala možnosť naučiť. Neviem, ako láska vyzerá, neviem, ako lásku prejavovať. Bola by som tomu dieťaťu veľmi zlou matkou. Moja mama ma vychovávala len krátku chvíľu a keď som sa dostala do opatery Louisa, nikto okrem mojej tety a Gabriela ma neobjal, nepobozkal na čelo, nepochválil, neprečítal rozprávku na dobrú noc... Obávam sa, že ani len netuším ako dieťa vychovať, čo mu dať aby bolo šťastné. Nie som schopná vyšších citov Michael. Zatiaľ nie. Nato potrebuje človek čas a ja som sa len pred chvíľou dostala z pazúrov Louisa." Angela si utrela slzu. "Neviem, ako city prejavovať, ja ani neviem či vôbec nejaké mám. A práve preto potrebujem čas Michael. Moje city doteraz vždy niekto ranil, ublížil im alebo ich považoval za bezvýznamné, tak ako mám byť schopná cítiť niečo iné okrem nenávisti a hnevu? Áno, som citovo nevyzretá. A potrebujem čas nato, aby som to všetko pochopila. V mojich citoch je neskutočný zmätok..." zdvihla tvár a pousmiala sa. "Už mi rozumieš? To dieťa by sa pri mne malo veľmi zle... A ďalšia vec, ak raz budem mať dieťa chcem, aby malo oboch rodičov. Viem, ako miluješ Candice a viem, že na mňa a to dieťa by si sa vykašľal. Posielal by si mi možno peniaze na jeho výchovu, sem tam sa s ním pohral no nikdy by si sa k nemu nepriznal aby si nestratil svoju manželku. A ja tomu plne rozumiem. Takže na celý tento incident zabudnime, bola to len malá nehoda ktorá sa nikdy nestala. A už sa nesmie opakovať. Náš vzťah by mal skončiť." Angela na Michaela váhavo pozrela. Tušila, že bude proti. Ona sama to povedala s veľkým sebazaprením. Nechcela, aby ich vzťah skončil. Aj keď spolu len spávali, bolo jej s ním dobre a bolo fajn vedieť, že aj on má o ňu strach. Bol niečo ako jej najlepší priateľ a milenec zároveň. Nechcela oňho prísť a preto dúfala, že s jej návrhom nesúhlasí.

"Nie Angela. Nechcem náš vzťah ukončiť... Áno, ranilo ma čo si mi povedala v nemocnici. Ale teraz ti už rozumiem. Angela, chápem, že city potrebujú čas. Necítiš len hnev a nenávisť, pretože Gabriela a tvoju tetu miluješ. To je láska. A príde čas, keď sa zamiluješ do muža, keď pocítiš lásku k dieťaťu. Chce to len čas." usmial sa a chytil ju za ruku. "Mám ťa rád a nechcem, aby náš vzťah skončil. Vieš... Vždy som chcel dieťa, nesmierne po ňom túžim aj teraz ale Candice zatiaľ dieťa nechce. A keď si mi povedala, že si čakala moje dieťatko, vzrástla vo mne nádej, radosť a vzápätí mi povieš, že si oň prišla. Bolelo to. Vždy som túžil po deťoch a preto chcem, aby si vedela, že ak by sa to dieťa narodilo staral by som sa oň a priznal sa k nemu. Nie som nezodpovedný a hlúpy chlap, ktorý sa so ženou len vyspí a potom ju odkopne. Taký ja nie som Angie, myslel som, že si to už zistila." pozrel Angele do očí a ona mala pocit, že sa v nich stratí. Videla v nich láskavosť, pochopenie ale aj náznak rozhorčenia.
Michael ju jemne pobozkal na čelo. "A náš vzťah ukončiť nechcem. Páči sa mi taký, aký je." dodal s plamienkami v očiach. Angela sa zasmiala, no pichlo ju v hrudníku a začala kašľať. Od bolesti jej do očí vhŕkli slzy. "Si v poriadku?" opýtal sa vystrašene Michael. Angela plytko dýchala a privrela oči. O chvíľu ich otvorila a pokúsila sa o úsmev. "Je mi fajn. Odvezieš ma domov prosím? Ehm, teda, Tom..."
"Prečo Tom?" opýtal sa prekvapene Michael. "No, to vieš. Hovorili mi o tebe, že nie si práve dobrý šofér a ja potrebujem niekoho spoľahlivého, kto ma v celku a zdraví odvezie domov." prehodila Angela. Michael prekvapene zažmurkal. "Kto ti povedal, že som taký zlý šofér?"
"Tom. A Noemi. A aj Candice." odvetila Angela a myklo jej kútikmi úst. Mala čo robiť, aby sa nerozosmiala pri pohľade na Michaelovu tvár. Snažil sa tváriť urazene. "Podľa mňa šoférujem dobre." založil si ruky na hrudi. Angela sa musela zasmiať. "Si rozkošný keď sa hráš na urazeného." podotkla, načo jej Michael vyplazil jazyk. "Prepáč. Tak, odvezieš ma?" skúsila s úsmevom. Michaelov vážny výraz sa o chvíľu rozplynul a zasmial sa. "Máš pravdu, nie som práve najlepší šofér. Odvezie ťa Tom, no pôjdem s tebou. A nie domov ale do nemocnice."
"Nepôjdem do nemocnice! Som v poriadku!"
"Angela prestaň. Musíš ísť do nemocnice, čo keď budeš sama doma a niečo sa ti stane?" opýtal sa Michael so zdvihnutým obočím. "Ja neznášam nemocnice, nechcem tam byť ani chvíľu." odsekla Angela. "To je smola, pretože tam pôjdeme."

O hodinu už Angela sedela na nemocničnej posteli a papuľovala doktorovi. Michael sa len chytal za hlavu, no doktor sa vzápätí nadýchol a pokúsil o úsmev. "Keď tu nechcete byť sama, možno by ste mohli navštíviť malého chlapčeka s rakovinou, ktorý vás obdivuje a má vašu fotku na nočnom stolíku. Hovorí, že ste najlepšia boxerka na svete."
Angela sa naňho so záujmom pozrela. Chvíľu premýšľala a napokon prikývla. Opatrne ju usadili na vozík. Michael si nasadil rúško a povedal, že pôjde s ňou. Keď mu do rúk zverili vozík s Angelou a on ju pomaly začal tlačiť po chodbe, odrazu sa k nej nahol. "Uvidíš, že práve deti ťa naučia citom." šepol jej do ucha. Angela sa usmiala. Michael sa vystrel a opatrne otvoril dvere na chlapcovej izbe...
 


Comments

1 monika monika | Web | 1. november 2011 at 6:01 | React

Čokoládko, tak jsem tu dneska první :-D Jsem ráda, že si to takhle vyříkali, i když jsem při tom jejich rozhovoru cítila strašnou úzkost. Kdo ví jak se jejich vztah bude dále vyvíjet. Moc bych si přála, aby se do sebe bezhlavě zamilovali a už navždy zůstali spolu :-D  :-D

2 Zuzy Zuzy | Web | 1. november 2011 at 7:15 | React

Angelu jednou stranou chápu, neměla to jednoduché v žívotě a  nemá, ale lásky je schopná, dokázala by milovat a vychvávat Michaelovo dítě,protže by milovala jeho otce.. Jsem ráda, že sio s Mikem vyjasnili, že Angelu nemá za bezcitnou ženskou.. Michael má pravdu, onen nemocný chlapeček co jí obdivuje, třeba změní její postoj.. :-)

3 Janča Janča | Web | 1. november 2011 at 15:31 | React

Jak kecá, dlouhý díly milujeme.. že jo? :-)
I já jsem ráda, že si to vyříkali. Angely je mi ale líto, fakt to v životě měla sakra těžký.. ještěže poznala Michaela. Noo a takhle, ten nápad s chlapečkem s rakovinou je krásnej.. určitě se těším na další díl :-)

4 hanylen hanylen | 1. november 2011 at 19:04 | React

Čokoládko, to je nádhwerný díl plný citů. Angela všechno vysvětlila naprosto správně a snad už Michaela o něco lépe poznala, aby pochopila, že jí miluje. I ona je schopná lásky, je to chce čas, aby se vzpamatovala z toho krutého života. Tom se mi moc líbí a úplně vidím Michaela jak se durdí při poznámkách o jeho šoférování :D  :D
Ten Mikův nápad navštívit vážně nemocného chlapečka, který je Anginým fanouškem je úžasný. I přes něj Angela pozná lásku. Lásku k dětem. Už se budu těšit na další velmi živý  dílek :-)  :-)

5 Jeana Jeana | Web | 1. november 2011 at 19:31 | React

Docela drsňáckej díl:) ale jsem ráda, že si to vyříkali a že Angela už není v Mikových očích taková svině:-D páč co mu řekla v tom špitále...no já bejt jim, tak se položím:-D Moc se mi líbí ta myšlenka, jak se společně jdou postarat o chlapce s rakovinou...:) že by další sblížení?:)

6 SISI - měsíční svit SISI - měsíční svit | Email | Web | 4. november 2011 at 21:32 | React

AHOJ ČOKOLÁDKO!
DÍKY TI ZA VŠECHNY KOMENTÍKY A ZA POCHVALU.JÁ MYSLÍM,ŽE JSI MI TO JEDNOU PSALA,ALE I PŘESTO JEŠTĚ JEDNOU MOC DĚKUJI. :-)
PŘEJI TI KRÁSNÝ VÍKEND A ZASE SE NA TEBE MOC TĚŠÍM.A O VÍKENDU,POKUD BUDU MÍT VÍC ČASU,TAK SI TU ZASE NĚCO PŘEČTU. :-)
ZATÍM PA PA!

7 zuzanka zuzanka | Web | 19. december 2011 at 17:25 | React

Jo ted už její důvody chápu a stejně jako michael jí odpouštím. :-D A též jako Michael myslím, že až uvidí toho chlapečka pozná co je to láska... :-P

8 Loui Loui | Web | 20. january 2012 at 0:19 | React

Život je Svině a zlost, která proudí Angele v krvi musí být hodně zakořeněná... Ty důvody asi nepochopím, protože bych je musela sama prožít...
Angi je tvrdá boxerka, bojovnice velkého kalibru, ale já mám pocit, že pokud se nepopere se sebou samotnou - nikdy nebude šťastná...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.